Nevyhnutnosť hydratácie

Z anatomického hľadiska kožu tvorí viac vrstiev:

  • Tá najvrchnejšia - pokožka (epiderma) pozostáva z viacerých vrstiev buniek, ktoré postupne vyzrievajú, strácajú jadrá, vytvárajúc rohovú vrstvu na svojom povrchu. 
  • Stredná vrstva - kórium (derma) obsahuje väzivové bunky a vlákna, medzibunkovú základnú hmotu, cievy, nervové zakončenia a špeciálne receptory, mazové a potné žľazy, vlasové folikuly. 
  • Najhlbšou vrstvou je podkožné tukové tkanivo

Pokiaľ používame v kozmetike termín "pokožka" a "pleť", treba si pod ním často predstaviť nielen epidermu, ale aj značnú časť dermy. 

Správne hydratovaná pokožka je pružná, jasná, hladká, svieža. Voda obsiahnutá v spodných vrstvách kože a prirodzené potenie hydratujú rohovú vrstvu. 

Nedostatočne hydratovaná pokožka je:

  • matná, 
  • suchá, 
  • zvädnutá, 
  • drsnejšia. 

Keď obsah vody v rohovej vrstve klesne pod 10%, epiderma stráca svoju integritu. Suchá pokožka sa prejavuje pocitom:

  • napätia, 
  • svrbenia, 
  • štípania,
  • možno pozorovať začervenanie,
  • tvorbu suchých drsných ložísk, takýto narušený povrch sa ľahko stáva vstupnou bránou pre rôzne škodliviny a infekcie.

Nedostatočná hydratácia pokožky môže byť spôsobená:

  • zlým pitným režimom, 
  • nezdravou životosprávou (nedostatok spánku, fajčenie, nevhodné a príliš slané jedlá), 
  • klimatickými podmienkami (vietor, dym, smog, mráz, teplé suché prostredie, prekúrené a klimatizované miestnosti so suchým vzduchom), 
  • nadmerným opaľovaním, 
  • ako aj vekom (čím sme starší, tým je pokožka suchšia a dehydrovanejšia). 
  • ďalšími príčinami môžu byť aj rôzne chorobné stavy spojené so zvýšenou telesnou teplotou, poruchami zažívania a vylučovania, genetické faktory a pod.

 

Povrchovú vrstvu kože tvoria zrohovatené bunky. Pohromade ich držia prírodné lipidy - ceramidy, ktoré ak chýbajú, tak sa koža vysušuje. V takom prípade sa ochranná lipidová bariéra kože oslabí, prestane byť nepriepustnou a nemôže dostatočne plniť svoju ochrannú funkciu. Voda sa z pokožky môže ľahko strácať, takže dochádza k jej dehydratácii.

Koža zdravého človeka obsahuje okolo 20 percent vody, ak jej obsah klesne pod 10 percent, stratí svoju vláčnosť a hebkosť, je suchá. Práve spomínané ceramidy pomáhajú udržiavať aj dostatočnú hydratáciu kože a ak je suchá, pomáhajú obnovovať jej bariérovú funkciu.

Ak chcete svojej suchej koži pomôcť alebo jej vysušovaniu predchádzať, vhodné sú prípravky s obsahom spomínaných lipidov - ceramidov, nie je teda jedno, aký prípravok si na kožu nanesiete. Ak ju máte suchú a citlivú, vyhýbajte sa prípravkom, ktoré sú parfumované a obsahujú rôzne farbivá alebo konzervačné látky. Tie totiž môžu spôsobovať podráždenie a zvyšujú aj riziko vzniku alergickej reakcie.

Ak vás trápi suchá koža, podľa odborníkov by ste sa po umývaní nemali utierať, ale nechať kožu samovoľne uschnúť. Vo veľmi krátkom čase - pár minút po mytí, dochádza k popraskaniu vrchnej vrstvy kože. Dobre teda urobíte, ak tesne po umytí nanesiete na pokožku ochranný hydratačný krém alebo mlieko. Prípravky s obsahom ceramidov môžete používať aj v rámci prevencie, nielen vtedy, ak je už vaša koža vysušená a popraskaná.

Hydratovať pokožku pomáhajú aj prípravky s obsahom urey. Táto látka je takisto prirodzene prítomná v zdravej koži a pomáha zvyšovať obsah jej vlhkosti.

 

 

Pokiaľ chceme mať žiarivú a zdravú pleť a cítiť sa dobre, treba dodržiavať dva základné kroky:

  1. hydratovať pokožku zvnútra dodržiavaním pitného režimu a
  2. zvonku používaním hydratačných prostriedkov.

Je vhodné piť vodu (nielen minerálky), ovocné resp. zeleninové šťavy, nesladené ovocné alebo bylinné čaje. Piť treba v častých intervaloch menšie množstvá a to i keď necítime smäd. Po káve, zelenom a čiernom čaji, ktoré pôsobia močopudne treba vypiť pohár vody a tak zabrániť jej strate. Denný príjem tekutín je približne 2,5 - 3 litre. Pri športe, horúčave, chorobe, kedy sa vo zvýšenej miere potíme, by mal byť príjem ešte väčší. Pre zdravie nášho organizmu je dôležitý i pohyb a to hlavne na čerstvom vzduchu.

 

Pravidelne hydratovať pokožku zvonku je treba už po 20. roku veku, kedy si už pokožka nevystačí sama. Hydratačný prípravok zadržiava vodu v povrchových vrstvách kože, hlavne v jej zrohovatenej časti, spomaľuje proces rohovatenia a vyhladzuje pokožku. Okrem toho, že dodáva koži vlhkosť, vytvára film, ktorý obmedzuje stratu vody. Správna voľba hydratačného prostriedku a spôsob použitia závisí nielen od veku, ale aj typu pokožky a ročného obdobia resp. klimatických podmienok. V zimnom období by mal obsahovať viac lipidov, prípravky na denné používanie UV filter, hlavne na jar a v letnom období (SPF min. 15). Typ svojej pokožky nevieme zmeniť, ale jej stav vo veľkej miere závisí od starostlivosti o ňu. Kľúčovým prvkom ku zdravej pokožke je voda.